Chlieb s maslom

Autor: Anna Mezovská | 19.11.2012 o 20:51 | Karma článku: 13,53 | Prečítané:  1089x

Keď som chodila do štvrtej triedy na základnej škole, jeden deň k nám pribudol nový žiak. Pán učiteľ ho hneď na prvej hodine predstavil. Volal sa Roman a mal s nami stráviť jeden týždeň. Bolo to bucľaté, počerné chlapčisko s vybitými prednými zubami. S učebnicami sa veľmi nekamarátil. Niekoľkokrát prepadol, pretože chodil viac poza školu ako do školy. No i napriek tomu všetkému zdal sa mi akýsi vzácny. Nepoznala som ho veľmi, no akosi mi ho bolo ľúto. Súcitila som s ním a ani som nevedela prečo.

Prvý deň s novým spolužiakom prebehol bez väčších či menších zmien. Roman sedel tichučko vzadu a ani necekol. Keď ho pán učiteľ vyvolal k tabuli, prišiel dopredu so sklopeným zrakom. Ani sa len neodvážil na nás pozrieť. Trasľavo uchopil kriedu do ruky a čosi napísal na tabuľu. A kým pán učiteľ súhlasne pokýval hlavou, Romana už pred tabuľou nebolo. Opäť sedel tichučko ani myš na svojom mieste a čosi si písal na zdrap papiera. Alebo aspoň sa tak tváril.

Na druhý deň môj súcit k Romanovi ešte viac vzrástol. Roman cez veľkú prestávku smutne sedel na okne a pozeral sa vonku. Nedalo mi to a prišla som k nemu.

„Roman, prečo si taký smutný?" opýtala som sa ho. Romanom myklo. Nečakal ma. Okamžite sa otočil ku mne a s vyplašeným výrazom odpovedal:

„Neviem. Asi preto, lebo som hladný. Nemám nič na jedenie." Opäť sa zahľadel von oknom.

„To mi je veľmi ľúto. Maminka ti nič na desiatu nenabalila?" pokračovala som v načatom rozhovore.

„Nie, ja nemám maminku," odvetil.

„Tak ocko ti nič nenabalil?"

„Ja nemám ocka. Som sám. Bývam v detskom domove. Rozumieš?" To posledné slovo rozumieš povedal akosi nervózne. Akoby mi chcel naznačiť, aby som sa ho už viac nič nevypytovala a dala mu pokoj. No na druhej strane som cítila, že by si prial, aby mu niekto robil spoločnosť, ale zároveň ju i odmietal. Nevedela som, ako mu pomôcť, tak som to vzdala a zvyšok dňa si Romana viac nevšímala.

Na ďalší deň sa Roman akosi osmelil a začal sa rozprávať s ostatnými deckami. Dokonca sa pridal i k naháňačke, ktorú vymysleli najväčší lapaji triedy. Keď prišla veľká prestávka, Roman opäť sedel na okne, kde som ho  našla i predošlý deň.

„Roman, aha! Pozri, čo pre teba mám!"  S nadšením som dobehla k Romanovi a vystierala ruku, v ktorej som držala desiatu. Bol to chlieb s maslom, ktorý pripravila moja maminka. V tom období sme nemali veľa peňazí. Ocko chodil síce do práce, ale uživiť štyri hladné krky nebolo vôbec jednoduché. Maminka sa však zľutovala, keď som jej doma rozprávala o Romanovi, a tak prichystala o jednu desiatu navyše.

„Čo to je?" opýtal sa ma prekvapene Roman.

„To je pre teba. Desiata od mojej maminky."

Roman bol dojatý. Nič také nečakal. Zahanbene si ju zobral a poďakoval sa.

Ďalšie dni som už s Romanom nebola. Ochorela som a musela som zostať doma. Neskôr som sa však dozvedela, že Roman v skutočnosti nebol až tak hladný, ako sa zdalo na prvý pohľad. Každý deň mu v detskom domove dávali desiatu, no on ju odmietal. Prečo potom neodmietol tú moju? Pretože sa od tej z domova veľmi odlišovala. Nebola síce lákavá, veď kto by už len chcel mať na desiatu starý suchý chlieb? No bola z lásky. Moja maminka ju tak pripravila.

 

„Najväčšia choroba Západu dnes nie je tuberkulóza či malomocenstvo, ale byť nechcený, nemilovaný a zanedbaný. Môžeme liečiť s liekmi fyzické choroby, no jediný liek na osamelosť, zúfalstvo a beznádej je láska. Existuje veľa ľudí na svete, ktorí umierajú za kúskom chleba, ale je oveľa viac tých, ktorí umierajú za láskou."

Matka Tereza

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?